AVL - Mizuno amatérská volejbalová liga

Jako by se vydrápal na vrchol K2, druhé nejvyšší hory světa. Třiatřicetiletý Jozef Mathes (hraje v Praze AVL s týmem Bacha Lopta) si loni v září odbyl horský ultramaraton Beskydskou sedmičku. Jde o devětaosmdesát kilometrů dlouhý dálkový pochod, kdy zdoláte sedm tisícovek a jeden 916 metrů vysoký vrchol Moraslovskoslezských Beskyd. Celkem tak nastoupáte 4 800 metrů, přesně tolik, jako byste se vydali na známou K2.

„Jedna z mála istôt na týchto vzdialenostiach je, že kríza a bolesť príde. Potom to je už iba o morálke,“ říká Jožo, který nám o extrémní Beskydské sedmičce povyprávěl. Za sebou má také několik půlmaratonů, klasických i horských maratonů nebo dvě půlky ultratrailu Pražská stovka.

o motivaci

Predminulý rok po prvom horskom maratóne sme sedeli pri pive a zo záujmom sme počúvali kamaráta ako rozprával o nejakom “mega ultra“ závode v Beskydách. Boli sme plný dojmov a sebavedomia z úspešného ukončenia závodu a ako to už býva, tak po pár pivách sme sa dohodli že sa prihlásime na B7. Samozrejme, nevedeli sme do čoho ideme, ale v rámci našich možností sme sa pripravili celkom slušne. 

o přípravě

Dvakrát – trikrát do týždňa som sa snažil ísť si zabehať. Medzitým som sa prihlásil na pár maratónov, aby motivácia ísť vybehnúť bola väčšia. Ináč sa neviem prinútiť a strašne to  flákam. (smiech)

o průběhu

Mali sme obavy z počasia a z toho či sme dostatočne natrénovali, ale priebeh závodu bol prekvapivo pohodový. Začiatok sme sa snažili neprepáliť, ale zároveň ísť trochu svižnejšie, aby sme si nadbehli aspoň malú časovú rezervu na náš pomyslený limit, kým nám dôjdu sily...

Výstupy a celkový profil trate bol hodne strmý. Šlo sa troma zjazdovkami, takže tých miest kde sa dalo bežať bolo minimálne. Väčšinou sa jednalo o rovinky a jemné klesania. Tí čo mali čas v cieli okolo 16 hodín bežali zrejme všetky prudké klesania. Ale k tomu sú potrebné skúsenosti a brutálny tréning, aby sa člověk nedolámal, alebo nezrakvil.

Veľká kríza sa našťastie počas závodu nedostavila. Najnáročnejšie na psychiku to bolo po východe slnka. Videli sme vrcholky kopcov, do ktorých sa musíme štverať. V noci sa pozeráš na svetelný kužeľ z čelovky, nič iné nevnímaš. Ale cez deň, keď vidíš kam musíš ísť, tak je to náročné. To som poznal na poslednom, ôsmom kopci. Nemohol som uveriť, že tento vysoký a strmý kopec organizátor nepripočítal k tým siedmym kopcom, pretože nemá nad 1000 výškových metrov. Ja som sním tiež nepočítal pri svojom rozvrhovaní síl, myslel som si, že to bude iba ľahký výstup a kochanie krajinou. Opak bol pravdou. Zo začiatku prudký výšlap, ktorý skončil pod vrcholom. Ale väčšie problémy nám robil nechutne strmí zostup. V tej chvíli bola naša morálka na bode nula, no pri vedomí, že cieľ máme na dosah sme sa zahryzli a za hlasitých nadávok na organizátora sme to zišli. Neboli sme jediný kto nadával. (smích)

o odpočinku

Na vrcholoch kopcov sme sa napili, prípadne niečo zjedli a šlo sa ďalej. Čas strávený na občerstvovačkách sme sa snažili minimalizovať, ale skoro stále sme sa tam zabudli na 30-40 minút. Na Radhošti (posledný siedmy kopec) som si doprial pivko, sadol si do trávy, kochal sa pohľadom na panorámu a pocitom, že už mám vyhrané. Ale škaredo som sa mýlil.

o jídle

Mali sme so sebou nejaké žemle, sušené mäso, čoko tyčinky, oriešky a energetické gély. Tie som našťastie všetky doniesol  do cieľa. Bola to akási poistka, keby došli sily. Nemám s nimi dobré skúsenosti, tak som ich zbytočne nepokúšal a nevyťahoval z batohu. Občerstvovacie stanice boli zásobené melónmi, banánmi, iso nápojmi a mali sme nárok na dve polievky. Hlad som síce pociťoval už po prvom kopci, ale našťastie to vyriešili dve čokošky.

o hlavě

Jedna z mála istôt na týchto vzdialenostiach je, že kríza a bolesť príde. Potom to je už iba o morálke. Je fakt zaujímavé, čo všetko telo človeka zvládne aj keď si hlava myslí niečo iné. Každý sa stým musí popasovať po svojom a každý má inú taktiku ako sa vylízať z týchto situácií. Ja sa snažím usmievať a prekvapivo mi to pomáha zbaviť sa pocitu bolesti. 

o cíli

Na námestí postavili asi 10metrovú mohylu z lešenia, ktorá symbolizovala výstup na vrchol K2, nastúpané metry počas závodu sa zhodujú s výstupom na K2 z poslednej dedinky Askole. Zísť po tých schodoch bolo namáhavé, ale potom prišla úľava.

Trochu nás mrzel čas v cieli, mali sme to rozbehnuté na čas okolo 20 hodín, ale môj parťák pri behu zo Smrku hodil tigra do škarpy. Narazil si rebrá a už to vyzeralo, že končíme. Našťastie prekonal bolesť a pokračoval. Tempo sme zvoľnili a nikam sa neponáhľali. Na euforické stavy z cieľa ako pri maratóne nedošlo. Po 22 hodinách je človek unavený a myslí iba na sprchu, poriadne jedlo a odpočinok. 

o regeneraci

Dali sme si kráľovskú večeru, doplnili tekutiny v podobe najchutnejšieho isotonického nápoja a šli sme spať. Po pár dňoch bolesť svalov, kĺbov odznela a zostal len dobrý pocit z krásneho závodu v Beskydách. 

Psali jsme také:

Dlouhé tratě mi daly i pár centimetrů přes stehna, nelíbí se Petře Staňkové
Můj první půlmaraton. Nechci myslet na to, že běžím, a tak dojde i na sex

Autor: Jozef Mathes, Eva Fryšarová
Foto: Archiv Jozefa Mathese